' Si teplý…?' – Peem
Dnes som prišiel s geniálnym nápadom. Vieš, ó, čitateľ, prichádza k tebe skvelá myšlienka? Pomyslel som si, vieš čo, požiadam svojich študentov, aby napísali na papier otázku, adresovanú spolužiakovi. Otázka, ktorú sa vždy chceli spýtať, ale príliš sa báli spýtať sa.
Osoba, ktorá otázku položila, musela zostať v anonymite, len na papieriku muselo byť meno toho, komu bola otázka určená. Potom všetci študenti požiadali, aby zrolovali prúžky do malej rolky a vložili ju do špicatého klobúka, s ktorým som prišiel aj ja.
Stala sa z toho párty…
Najmä keď som naznačil, že nie je mojím zámerom opýtať sa spolužiaka: 'Aká je tvoja obľúbená farba?' Alebo: 'Čo si jedol včera večer?' Nie, pikantné otázky prosím...
Z zošitov sa zúrivo trhajú pásiky papiera, je tu veľa hluku, smiechu, chichotania, nadšeného prikyvovania a vôbec. gang začína pracovať s „Questom, ktorého ste sa vždy chceli opýtať, ale príliš ste sa báli opýtať“.
Po piatich minútach idem okolo so špicatým klobúkom a každý mieri otázku zredukovanú na malý zväzok papiera do klobúka s presnosťou basketbalistu NBA, stále za hlasného hluku. Niektorí chlapi si mädlia ruky, dievčatá buú a ja sa začínam pýtať, či som neotvoril hormonálnu Pandorinu skrinku.
Vysypem špicatý klobúk s rolkami papiera na stôl a len čo začnem otvárať papier a postavím sa pred tabuľu, hluk a jasot prestanú. Začína to byť vážne. Všetky tajomstvá triedy sú teraz odhalené, niet cesty späť...
„Toto je pre Mean,“ poviem bez tónu a pozriem sa smerom k Mean, štíhlemu dievčaťu, ktoré si okamžite schová tvár pod dlaňami, čo je zrejme povzbudené obrovským revom, ktorý sa ozýva v triede. Hluk netrvá dlho. Je úplne ticho, keď ma všetci počujú čítať túto otázku so zatajeným dychom:
"Teda, máš rád Korna? Alebo ho miluješ?'
Teraz je Korn, šikovné, vyšportované dieťa, bombardovaný svojimi priateľmi, je tu veľa výkrikov a rehot a Mean sa víťazoslávne rozhliada okolo seba – zrejme má Korna naozaj rada – a vstane, aby odpovedala. Praskanie v triede utíchne, keď Mean naznačí, že chce na otázku odpovedať.
"Mám ho veľmi rád."
Trieda exploduje a ja som si v tej chvíli istý, že každú chvíľu príde kolega a spýta sa, či môžem niečo urobiť s tým neustálym hlukom. Kornovi priatelia k nemu chodia po päťku a Mean prijíma gratulácie od svojich priateľov. Červená farba sa jej vytratila z tváre.
Ďalšia otázka. Mŕtve ticho... Čítal som s pohľadom upretým na Sun, mohutné dievča sediace úplne vzadu v triede, po prvej otázke, či by som nemal zanechať túto otázku:
'Slnko, máš naozaj 99 kíl, alebo to dávaš menej, aby si vyzerala chudá?'
Mumlajúc, oči uprené na Sun, ktorý sa postavil a ľahostajne vyhlásil: „Mám 93 kíl. Schudnem“ a ona si sadne späť za potlesku a súhlasného prikývnutia mnohých chlapcov. Napriek tomu, že som rád, že som položil túto otázku a uvažoval som o tom, že thajskí tínedžeri sa takmer nelíšia od iných tínedžerov kdekoľvek na svete, otváram papier s nasledujúcou otázkou
„Toto je pre Peema,“ poviem neutrálne. Strecha odletí. Peem sa uškrnie, zatiaľ čo jeho spolužiaci vydávajú hrdelné zvuky, akoby práve vyhrali v lotérii...
'Si teplý? (pre Peem)
Trieda je teraz úplne mimo kontroly, aj keď sa mi zdá, že Peem v čarodejníckom kotli zostáva ľadovo pokojný, vstane a uprostred náhleho smrteľného ticha odpovie: „Áno.“
Smiech, mrmlanie a dievčatá a chlapci vystrkujúce palce do vzduchu. Homosexualita je pre thajských tínedžerov vzrušujúca, ale nepamätám si, že by som niekedy počul niekoho hodnotiť ju. Chlapci so ženskými črtami sú v školách často obľúbení, medzi chlapcami aj dievčatami.
"Dobre, táto otázka je pre Gift." Opäť mŕtve ticho...
(Zdroj: Cor Verhoef, Het Triumvieraat, 20. august 2013)
Pekný nápad, ale ten, ktorý má, samozrejme, riziká: otázka je vnímaná ako (veľmi) urážlivá alebo ako taká zamýšľaná. Tlak na odpoveď (neprehliadol niekto odpoveď? Alebo sa - myslím si - rozhodol dať vyhýbavú/nekonkrétnu/spoločensky žiaducu odpoveď?
Aká to bola trieda na strednej škole a v rámci ktorej hodiny? Podľa holandských štandardov je vhodné trochu kultúry/spoločnosti alebo starostlivosti alebo biológie.
V každom prípade úspešná a zábavná lekcia, keď to čítam, s prekvapivou otvorenosťou!
Milý Rob,
V tomto prípade išlo o triedu Mathayom 3, teda 14 a 15 roční. Samozrejme, učím aj gramatiku, čítanie s porozumením, rozprávanie (zvyčajne formou prejavov alebo prezentácií) atď., ale občas je čas na niečo iné. Robím aj diskusie v triede. Nedávno o nesmierne populárnej sérii „Hormones the Series“, s ktorou mnohí rodičia nie sú veľmi spokojní.
Vopred som premýšľal aj o rizikách tohto plánu lekcií, ale celé to dopadlo veľmi pekne. Jedna trieda sa dokonca pýtala, či si to chcem zopakovať na druhý deň, ale povedal som im, že druhýkrát to už nebude taká zábava.
Veľmi pekný príbeh a rovnako pekný nápad, síce riskantný, no na druhej strane dáva týmto deťom možnosť prejaviť svoje pocity a orientáciu.
A aby sme v tomto išli ďalej a porozprávali sa o tom medzi sebou, keď je to potrebné, otázka, či ste gay, v tomto príbehu skutočne vyčnieva.
Čo ma v Thajsku vždy udivovalo, je vzájomné akceptovanie toho, kto ste alebo aká je vaša orientácia.
Je úžasné čítať, že dievčatá a chlapci vystrčili palce do vzduchu, keď tento chlapec odpovedal áno, a mimochodom, v Thajsku som nikdy nepočul, že by o tom niekto hodnotil.
V tomto ohľade sú Thajci oveľa ďalej a otvorenejší ako napríklad my v Holandsku (aby sme to prirovnali znova)
Pretože tu v Holandsku nie sme ani zďaleka tak ďaleko v akceptovaní ľudí s inou orientáciou, ako by sme si radi nahovorili.
Preto si myslím, že takéto otázky typu si gay by v Holandsku tiež znamenali oveľa väčšie riziko, pretože šanca, že ťa šikanujú alebo zbijú (alebo v niektorých prípadoch ešte horšie), je tu oveľa väčšia.
Toto je krásny spôsob výučby! Najmä preto, že často vidím, že na hodinách jazyka ide len o doslovné, čo najpresnejšie znázornenie obsahu, pričom sa zanedbáva zobrazovanie emocionálneho obsahu, aj keď je prinajmenšom rovnako dôležité. Je veľký rozdiel medzi „Milujem ťa“ a „Milujem ťa naozaj veľmi, miláčik, môžem pre teba zomrieť“. Niečo také.
Moja poklona Corovi za spôsob, akým učíš. Vyučovať takýmto spôsobom a „nútiť“ svojich študentov využívať znalosti angličtiny v každodennom živote je určite nebezpečné. Hoci to študentov baví, manažment vo vzdelávaní zvyčajne nemá záujem o posilnenie postavenia študentov. Ale podľa mojich skúseností, ak sú s vami študenti spokojní, vedenie si naozaj netrúfa robiť opatrenia.
Mimochodom, minulý rok som mala v triede dve lesbičky, ktoré sa celú hodinu držali za ruky, pretože sa do seba veľmi zamilovali. To zašlo pre mňa príliš ďaleko.
Tiež moja poklona za to, že ste sa chopili takejto iniciatívy a začlenili ste to do svojich hodín.
Reakcie študentov sú často najlepším ukazovateľom toho, či sa vám darí alebo nie. Tak jasne.
Neviem nič o thajskom vzdelávaní, thajských študentoch alebo thajských učiteľoch, preto si kladiem nasledujúce otázky:
1. Boli by thajskí učitelia ochotní, odvážili sa a dovolili by si prijať takéto iniciatívy do svojich učebných osnov?
2. Pýtali by sa thajskí študenti rovnaké otázky alebo by dávali rovnaké úprimné odpovede, ak by takáto iniciatíva prišla od thajského učiteľa?
alebo priveľmi zjednodušujem vo svojej neznalosti thajského vzdelávania čo i len predpokladať, že thajský učiteľ zaradí takéto veci do svojich osnov.
@Ronny,
Pokiaľ ide o vašu prvú otázku, myslím si, že to úplne závisí od Thajčana. Poznám thajských učiteľov, ktorí tiež hľadajú dobrodružstvo. Samozrejme, neexistuje stereotypný „thajský učiteľ“. Thajskí učitelia sa tiež líšia v prístupe. Len tak ľahko nevidím starších učiteľov oblečených v oblekoch z thajského hodvábu, ako dávajú takúto lekciu, ale môžem sa v tom mýliť.
Pokiaľ ide o vašu druhú otázku, všetko závisí od úrovne dôvery, ktorú máte v triede. Moji študenti ma poznajú roky, poznám ich rodičov – ktorí mi niekedy uprostred noci zavolajú, že ich dieťa je choré alebo sa im stratila kniha – a pokiaľ je tam tá dôvera, Nezáleží na tom, či teraz stojím pred triedou alebo pred thajským učiteľom.
Mimochodom, milí TB členovia, pracujem na „Novinárskom klube“ a narodilo sa nám bábätko „Nezmyselné časy“, produkt členov môjho Novinárskeho klubu. O pár týždňov pôjdeme online a ako už názov napovedá, noviny sú plné správ, ktoré napísali moji študenti, čo je klamstvo od prvého do posledného písmena. Všetky nezmysly. Odpovedať môžete aj vy, milý čitateľ TBC> Samozrejme len v angličtine. Viac neskôr..;-)