MESTO ANJELOV – Vražedný príbeh v 30 kapitolách (časť 13 + 14)
Na Thailandblogu si môžete prečítať predpublikáciu trileru „Mesto anjelov“, ktorý, ako už názov napovedá, sa celý odohráva v Bangkoku a napísal ho Lung Jan. Dnešná kapitola 13 + 14.
Hoofdštuk 10
J. nemal veľa času vychutnať si raňajky. Rýchle sústo, nič viac. Naservíroval Samovi, ktorý sa v očakávaní otáčal okolo svojej misky s jedlom, zmes krmiva pre psov a nejaké Kai Yang, grilované kura, ktoré si rýchlo kúpil v pouličnom stánku na prízemí.
J. okrem detského prehrešku, v ktorom niekoľko rokov boxoval, do športu veľmi nešiel. Napriek tomu mal niekde vo svojom holubníku pevnú bejzbalovú pálku a niečo mu hovorilo, že teraz sa to bude obzvlášť hodiť...
J. vedel, že Lung Nai operuje z mačička, obskúrny masážny salón na Soi Cowboy. Vedel tiež, že pred poludním nebude takmer žiadny pohyb a kráčal spôsobom, ktorý by každý náhodný pozorovateľ opísal ako „energický“, s pálkou nedbalo na pleci smerom k Mačka. Kde inde ako v Bangkoku, pomyslel si J., by ste sa mohli nerušene prechádzať ulicami za bieleho dňa s bejzbalovou pálkou v ruke a so zbraňou pod pazuchou? Bože, ako miloval toto miesto... Jedno bolo J. jasné ako ten povestný pól nad rovnako povestnou vodou: niekto sa chystal na dôkladnú masáž a šťastný koniec bolo takmer nemožné...
Pred vchodom do masážneho salónu sa nápadne nenápadne držali traja celkom statní chlapi. J. si všimol, že majú na krku ten čierno-červený kockovaný Krama nosil, tradičný kambodžský nákrčník, ktorý patrí medzi základný outfit z Červení Kméri malo patriť. Keď prišiel, pískajúc si veselú melódiu, s veľkým kyjakom šikmo na krku, prirodzene to pritiahlo ich pozornosť.
"Hej, kam to smeruje?“ zakričal najväčší a najrobustnejší z troch s hrubým khmérskym prízvukom. J. ho nameral zbežne: vyše 1.90 m, tesne pod 120 kg. suché na háku, ruky ako perličky ale slanina sa kotúľa na miestach, kam vlastne nepatrili.
"Hovoríš na mňa ? Lesná opica? ' Odpovedal J. Monter.
"Wie ben jij?“ spýtal sa ten najvyšší, keď sa hrozivo priblížil k J.
"ja..? Ja som zubný trpaslík"povedal J.
"Čo ?'
"Zubný trpaslík Oen..! Postarám sa o uvoľnené zuby..."
Najmenší z partie, ktorý bol doteraz ticho, mal potkaniu hlavu a zdalo sa, že utiekol 'Noc živých mŕtvych'. Očividne sa ukázalo, že je Thajec, keď na J. vybuchol: 'Čau klaun...! Buď rozumný a jebni! Nemáte tu čo robiť. Nepotrebujeme vtipkára... A už vôbec nie komika Faranga."
"Kto povedal, že som vtipkár?“ zavrčal J., keď jedným mocným úderom K.O. zasiahnuť. Zdalo sa, akoby všetka frustrácia posledných dní zrazu hľadala východisko. Okamžite udrel palicou do toho najväčšieho, no ten sa mu skôr šťastím ako šikovnosťou tesne vyhol a veľkými päsťami ho niekoľkokrát silno udrel do bránice s prasklinami na kĺboch. J. musel na chvíľu lapať po vzduchu, no vedel prijímať údery. Darček, v ktorom sa ukázalo, že jeho útočníci nie sú veľmi dobrí. Nevýhodou bolo, že v potýčke stratil palicu. Najväčší sa k nemu opäť rozbehol"Dostať sa odtiaľ. Do pekla ťa porazím!“ znelo to hrozivo. A zdalo sa, že to kurva myslí aj vážne...
J. cítil, ako sa ten najväčší vzoprel, ale bol príliš pomalý na J., ktorý tvrdo udrel dvoma pravými rukami a ľavým hákom skôr, ako jeho súper stihol zdvihnúť ruky. Ústa jeho protivníka tvorili dokonalé O prekvapenia.
"Niet divu, že máš takú škaredú tvár, posmieval sa JTvoje reflexy nie sú dobré... Chceli by ste lekciu filozofie? Škaredý retard!
"Huh... Čože?"
"Friedrich Nietzsche, o ktorom si myslím, že bol po Grouchovi Marxovi najväčším filozofom, ktorý kedy kráčal po tejto planéte, napísal vo chvíli jasnosti: "Zovretá päsť je jediný argument proti hlúpej tvári!"
Khméri zjavne nemali žiadny záujem o hlboké pohnútky turínskeho šepotača šialených koní. Vybuchol s revom a udrel Farang s veľkými ústami priamo na hornej pere. J. videl chvíľu uprený pohľad, ale okamžite zareagoval silným strihom. Neušlo sa to účinku. J. Zdalo sa mi, že počuje niečo praskať. Veľký chlap sa zapotácal a snažil sa chytiť J. za ruku, no ten ho rázne odhodil a silno kopol do hlavy. Keď sa veľký Khmér potopil, vypustil dych v hlasnom mrnčaní. Prevrátil sa nabok a ležal veľmi nehybne. 'Takže aj to sa počítalo', pomyslel si radostne J. Medzitým si číslo tri z nohavíc vyčaroval teleskopický obušok, ktorým smelo mával. Po niekoľkých dobre mierených a hlavne tvrdých úderoch od J. a s tým spojenej strate taktovky bol oveľa menej tvrdý. J. sa však rozhodol ísť na istotu a z celej sily ho udrel obuškom plným do brucha a keď si zabudol kryt, aj tvrdo do hlavy. Potácajúc sa a s krvavou hlavou číslo tri utieklo. Ani sa neobzrel, tak sa ponáhľal od J . Trafiť.
Krv, pot a slzy, ktoré strávil v puberte počas tvrdých lekcií v... Boxerský klub Najsvätejšej Trojice in Turf Lodge, boli zrejme predsa len na niečo dobré, pomyslel si J. pri pohľade na Pussy Cat zapájal. Bola to veľmi dlhá, jaskynná sieň, ktorá bola oveľa väčšia, ako sa zdalo zvonku. Okrem baru, ktorý sa tiahol pozdĺž ľavej bočnej steny a tanečného parketu, bola takmer tma. Pri pravej bočnej stene mizli stoly v tme svojich výklenkov. 'Bar Stevie Wonder,“ pomyslel si J. prefíkaneNápojový lístok je trvalo v Braillovom písme.“
Strýko Nai, alias Had, bol s jednou zo svojich veľmi sporo odetých mačiek pri slabo osvetlenom bare, za strašne gýčovitým barom. Krompáčom na ľad odlomil vločky z hrudy ľadu, ktorá zmizla v pohári vedľa neho. Netušil, čo sa práve stalo vonku a dokonca ani nepočul J. vojsť. J. upútal jeho pozornosť tým, že pálkou prevrátil rad fliaš za barom. 'Čo to kurva! Mačka skríkla, had sa otočil okolo svojej osi a namieril sekáč na J., ktorý nevyzeral nijako zvlášť ohromený. Z nohavíc mu visela nevkusná, žiarivo kvetinová košeľa. Pravdepodobne schovať zbraň, pomyslel si J. Alebo si starý muž myslel, že takto to vyzerá lepšie...
"Kto sakra ste? '
"Dobrý známy Tanawata' znelo. 'A som veľmi zvedavý, čo mal s tebou robiť...“
Lung Nai na chvíľu prehltol a potom povedal:To nie je tvoja vec, človeče...“
„Radšej sa sám rozhodnem, čo sa ma týka alebo nie“ povedal J. Prehodil svoju palicu cez zrkadlo vedľa užasnutého majiteľa klubu a okamžite vytiahol zbraň a namieril ňou strýkovi na čelo.
"Hej, upokoj sa…!'
"Ber to v pohode.", uškrnul sa J.Pekne umiestnite ten výber ľadu. A potom krok, ruky pekne do vzduchu, doprava spoza baru. A to platí aj pre dievča.“ Lung Nai, tesne nasledovaná barmankou, neisto vystúpila spoza baru.
"Je tu ešte niekto?"
Vydesené dievča odmietavo pokrútilo hlavou. 'Nie, zvyšok nepríde až o hodinu a pol."
J. ju nechal zamknúť predné a zadné dvere. A medzitým držal zbraň namierenú na Lung Nai. J. naznačil dievčaťu, aby si sadlo za bar a povedal:No tak človeče, vráť sa do baru, skúsenosť ma naučila, že hovoriacim idiotom tvojho kalibru sa vždy lepšie darí v ich prirodzenom prostredí...“
Had urobil, čo bol požiadaný, so zjavnou neochotou. J. ho pritlačil k stene, ľavou rukou ho chytil za hrdlo a pravou rukou si priložil zbraň k spánku. Zatlačil Lung Naiovi päsť pod bradu a zdvihol ju, kým sa mu nepozrel priamo do očí. 'Hneď mi povieš, čo sa stalo medzi Tanawatom a tebou.", zacvakal mu J. do ucha. 'Prečo ťa vlastne vyhľadal, krysá hlava?"
Lung Nai sa pokúsil odvrátiť bradu, ale J. zvýšil tlak smerom nahor a podarilo sa mu ju udržať. 'Poď s tvojím príbehom, nemám na to celý deň...'. Otočil hlaveň SIGu do Hadovho pravého ucha.
Prešlo ním niečo, čo mu napínalo svaly na tvári. Prižmúril oči. Medzi zubami, ktoré boli pevne zovreté J. päsťou, zasyčal:Špinavý bastard..'
J. ledva potláčal nutkanie zasiahnuť ho revolverom. Cítil, ako hlboko vo vnútri vzplanul hnev ako tlejúci oheň.
'Začneme takto? ' skrotil. 'Slušne som ťa požiadal, aby si mi pomohol, ale ak to nepôjde dobre, budú to musieť urobiť zle“ Jedným pohybom vložil zbraň do puzdra a strýkovu pravú ruku vrazil na hrazdu. Kým si Lung Nai uvedomil, čo sa deje, jeho ruka bola pribitá k tyči sekáčom na ľad. S vyvalenými očami, ktoré boli zmesou úplného zmätku a surovej bolesti, kričal. Barmanka zapchala ústa a v panike sa stiahla do vzdialeného rohu baru.
"Zvláštne, že taký veľký chlap ako ty kričí tak vysoko,"pomyslel si J." Vyzeráš ako kričiaca slúžka v kuchyni... Ale teraz, keď máš otvorené ústa, radšej začni rozprávať..."
Lung Nai vyzeral sivo a na čele mu stekali perličky potu. Na chvíľu sa zdalo, že omdlie.
"ahoj sakra..“ J. hlas znel neveriacky. Ustúpil o dva kroky, keď znova vytiahol zbraň a namieril ju na pasáka. 'Momentálne si močíš nohavice? !" ,Si dobrý chlap..."
V záchvatoch a štartoch začal had nervózne hovoriť:Tanawat sa všade vypytoval na krádež... zlatej sochy Budhu... – Ježiš, to bolí! – A on… urobil to veľmi dôkladne ako obvykle… neviem ako… ale mal podozrenie, že páchateľ má spojenie s Kambodžou… a… že som mu nejako pomohol…"
'A je to tak? ' J. si všimol zaváhanie v jeho očiach a podišiel bližšie a mával zbraňou nebezpečne blízko Hadovho nosa. 'Buď v strehu a hlavne veľmi pozorne počúvaj, človeče... Netuším, či si to uvedomuješ, ale pochádzam z krajiny, kde bola streľba cez kolená povýšená na olympijskú disciplínu...“ Pomaly sklonil zbraň a opatrne zamieril na Lungovu nohu. 'Počítam do troch. Raz dva…"
"Prestaň!', Lung Nai kričal ešte vyššie, ako keď ho napichli na brvno. 'Jeden Kambodžan ma požiadal, aby som poskytol dva bezpečné domy v Bangkoku pre jedného z jeho priateľov. Mal tiež pár čisté potrebné zbrane. Zdvorilosť, pretože som raz obchodoval s jeho bratom. Až neskôr som cez vínnu révu počul, že ukradli starožitnú sochu Budhu niekomu, kto by také niečo radšej nerobil...“
„Kto ti musel pomôcť skryť sa? '
'Nemám nápad...' J. sa dotkol vyberača ľadu. Na hadovej hornej pere perličky potu. 'Stop..! Fakt neviem…Pľúca zastonali. 'Viem len, že existuje nejaké spojenie s thajskou armádou. "
"Čo ? Čo tým myslíš?“ Chráni thajská armáda? Čo to zase znamená? Myslím, že len hovoríš nezmysly, človeče. "
"Nie, vôbec nie. Môj kambodžský agent mi to stručne naznačil, aby bolo jasné, že by som nemal klásť príliš veľa otázok..."
"aké adresy ste mu poskytli ? “ vyštekol J.
"Nie, môžeš sa ma pýtať čokoľvek, ale to... to ti naozaj nemôžem dať. Oni... Zabili ma.“ V jeho vlhkom, zadýchanom hlase bola skutočná hrôza.
"Môžem im podať pomocnú ruku"“ zavrčal J. Na jeho vkus to všetko trvalo príliš dlho. Trvalo mu len zlomok sekundy, kým znovu zastrčil pištoľ do púzdra a bleskovo vytiahol sekáč ľadu z ruky Lung Nai. Jedným pohybom a bez váhania ho bodol tesne pod pravé oko. Cítil, ako Had stuhol.
"Ktoré oko chceš stratiť ako prvé, ty bastard? Vpravo alebo vľavo, je mi to jedno...Lung Nai cítil, ako sa mu trhá koža, keď J. zvyšoval tlak. Po líci mu stekal pramienok krvi a zafarbil pery. Na jeho tvári bolo vidieť zúfalstvo a čistý strach.
"Dobre, dobre, upokoj sa... Byt v Dusite a sklad v Klong Toey blízko colnice v prístave. S billboardom pre mačičku na streche.'
"Takže... Bolo to také ťažké? A teraz 100 miliónová otázka: Zabili ste Tanawata?
"Nie absolútne nie…“ Strýko Nai zalapal po dychu s vystrašeným výrazom v očiach. 'On... Dohodol si so mnou stretnutie, ale prisahám, že sa nikdy neukázal..."
J. opäť namieril SIG na konverzačného partnera a podal dievčaťu pivný tác a guľôčkové pero. 'Poď sem. Budete si zapisovať adresy, ktoré vám teraz dá váš šéf...“
Keď bola táto práca hotová, s rukou chvejúcou sa od strachu posunula plsť a pero späť J.
"Si teraz spokojný? Vážne zvažujem, že na vás podám sťažnosť na polícii“ zastonal had a pritisol si zranenú ruku na hruď. 'Nemôžeš sem len tak vtrhnúť a obťažovať ma."
"Ups, ups... Teraz som zhrozený... Rob to, čo si sám nepomôžeš, ty hulvát. Ak sa zdá, že ste sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na likvidácii Tanawatu"povedal J.,"potom sa vrátim a osobne ťa odveziem do nemocnice."
Strýko Nai prižmúril oči. 'Je to snáď hrozba?“
"Stavíš sa, že áno, ty hovno potvrdil J.
V diaľke už obaja muži počuli kvílenie blížiacich sa policajných sirén. Očividne klopanie vonku prilákalo nejakú pozornosť, alebo možno Kambodžania išli plakať k strýkovi policajtovi...
Lung Nai naňho ďalej žmurkal – možno to malo reprezentovať jeho chladný, neústupný pohľad – jasne zvažoval, či by mu prospelo, keby sa tu J. našiel. Pravdepodobne by nasledovalo rozsiahle vyšetrenie a mohol by to ignorovať ako bolesť zubov. Po dôkladnom zvážení vyštekol:' Radšej odtiaľto vypadnite. Použite evakuačnú cestu cez strechu, ale…"
"OK.,' povedal J. Ale pamätaj, čo som ti povedal, ty zbabelá lasica. Pozri, myslím, že existujú dva druhy klamstiev; tie, ktorým ujdeš a s ktorými sa chytíš. Ak ste mi niečo zatajili alebo ste mi klamali, zistím to. A potom si môžeš byť istý, že sa po teba vrátim. A nielenže prídem, privediem aj svojich priateľov Hecklera a Kocha. Nepochybne sa budú chcieť hrať s dobrotami vášho kalibru a ubezpečujem vás, že ak začnú štekať, budete ľutovať, že ste sa ma niekedy pokúsili oklamať..."
Kapitola 14.
J. trochu strnulo vkročil na povalu a zamkol dvere. Vzal si dva Dafalgan Forte s pohárom Bushmills a vyzliekol sa, keď išiel do kúpeľne. Pozrel sa na seba do zrkadla v kúpeľni a myslel si, že poškodenie nie je také veľké. Začala mu opúchať horná pera, na zátylku sa mu vytvorila veľká hrčka a na trupe sa objavilo zopár škaredých fľakov. Bol ubolený, ale ako skúsený zenový majster sa snažil presvedčiť sám seba, že bolesť je len stav mysle. Myšlienkové cvičenie, ktoré naozaj neprinieslo žiadne výsledky... Dal si dlhú sprchu, s trochou námahy si obliekol čisté oblečenie a uvaril si cestoviny, ktoré šikovne zakončil domácim pestom, hrsťou rukoly, ktorú vypestoval vo svojom malom zeleninová záhradka na strešnej terase, čerstvo nastrúhaný parmezán a – v prípade absencie píniových orieškov – niekoľko nahrubo nasekaných arašidov. Vôňa cesnakového chleba z pece mu len priostrila hlad.
Keď zazvonil zvonček, uistil sa, že ich otvorí. Odišli by sami od seba a potom mohol byť opäť sám so svojimi starosťami, bolesťou, smútkom a predovšetkým bezmocným hnevom. Zvonček zvonil znova a znova. Zakaždým s väčším naliehaním. Zaklial a otvoril dvere. Stál tam Kaew v celej svojej kráse...
"Prepáčte, zabudol som kľúč..."
"Možno si cítil moju vôňu pri varení?“ J. položil na stôl druhý tanier.
" Kámo... kde si bol?“ spýtal sa Kaew znepokojene. ' Celé dopoludnie som sa vám snažil dovolať a hlavný inšpektor Maneewat ma už trikrát kontaktoval s rovnakou otázkou. Naozaj by ocenil, keby ste ho dnes mohli navštíviť..."
'Prvé veci Najprv, poď k stolu. Som hladný.'
Na niekoľko minút zavládlo ticho, prerušené iba Kaewovým mokrým usrknutím, keď vstúpil do nerovného boja s ďalšou vidličkou linguini.
"Hm-mm. Aroy make make... Aké je to úžasné. Si hlupák na detektíva, ale skvelý kuchár v kuchyni...“ udrel Kaew.
Osobne J. nebol veľmi na cestoviny. Myslel si, že je to preceňované jedlo. V dvadsiatke vyzerajú Taliani dosť honosne, no v štyridsiatke vyzerajú na šesťdesiat. Nemohol zniesť pomyslenie na to, ako vyzerali v šesťdesiatke...
Akonáhle bol stôl uprataný, nastal čas na to, čo sa zvyčajne technickými výrazmi označovalo ako „osvetľujúci rozhovor“. J. hlasným potľapkaním priateľsky potľapkal Kaewa po chrbte a mávnutím ruky ho pozval do kancelárie. Za stolom sa J. zvalil do svojho pohodlného admirálskeho kresla – dedičstva od britského koloniálneho lesníka v severnej Barme, ktoré sa mu podarilo kúpiť za výhodnú cenu – sedadlo na protest hlasno vŕzgalo.
"Takže súdruh“ J. sa zohol a zo zásuvky vybral fľašu bretónskej whisky Armorik a dva poháre. 'Vidím, že ste nedočkaví... Začnite klásť otázky."
"Čo sa zase stalo?“ opýtal sa Kaew s kritickým pohľadom na fasádu svojho partnera. 'Vošiel do dverí kúpeľne?“ J. stručne vysvetlil, ako našiel stopu k Lung Nai a k čomu to nakoniec viedlo. Keď dorozprával, Kaewovi chvíľu trvalo, kým odpovedal. Zjavne sa to muselo najskôr potopiť.
"Už si úplne stratil rozum? Chcete sa postaviť proti nespoľahlivému kusu sračiek, akým je Had, na vlastnú päsť?"
"Nemohla som robiť nič iné. Toto bol môj prvý skutočný náskok a musel som reagovať čo najrýchlejšie,“ J. sa ospravedlnil,a okrem toho som ťa nechcel priamo zaťahovať. Pretože buďte úprimní, vaša rýchlosť reakcie a reflexy nie ste presne vy..."
"Ešte…' Kaew zamrmlal,vaše činy sú a zostávajú nezodpovedné. Samotný fakt, že ste mali pocit, že je potrebné postaviť sa trom jeho tvrdým chlapom na vlastnú päsť, nevypovedá práve o inteligencii. Aký hlúpy môžeš byť?“
"Dokonca aj v najhlbších hlbinách tvojho zúfalstva sa našťastie vždy nájde priateľ, ktorý ti povie nepríjemné veci..." J. znelo cynicky.
"Naozaj nemusíš byť taký teatrálny.“
„Ach... Nemal by si to preháňať. Ukázalo sa, že je to hračka.“
'Áno, vidím.'
Kaew, ktorý si uvedomil, že ďalšia diskusia nemá zmysel, sa sústredil na ochutnanie druhého pohára whisky. Niečo však ostalo trápne. 'A tí statní chlapci z Hada. Si si istý, že to boli Kambodžania?"
"Neboli také veľké a aspoň dvaja z troch pochádzali z pohoria Dangkrek, áno..."
"Naozaj si myslíte, že tieto krádeže a likvidácie umenia sú dielom kambodžského gangu? "
"V každom prípade sa zdá, že veľa ukazuje týmto smerom, ale na druhej strane tento bizarný spôsob myslenia nie je príliš vierohodný.J. vyzeral zamyslene a pokračoval:Viete, že miestne prostredie v Meste anjelov nie je prinajmenšom veľmi prokambodžské. Bol by som prekvapený, že by tolerovali takú veľmi komplikovanú prácu, ktorú by na ich ihrisku vykonávala banda druhotriednych zločincov z Phnom Penhu.. "
J. zrazu energicky vstal.
"Kam ideš ?"
"Musel som prísť do Maneewatu, však? Zdá sa mi to ako ideálny moment, inak zaspím do pol hodiny“ A rýchlym krokom vyšiel z dverí a nechal zmäteného Kaewa pod starostlivou starostlivosťou Sama.
Pokračovanie nabudúce…..