Človeče, aká dráma...
Potom, asi pred piatimi rokmi, táto otázka zaznela zborovňou; "Kto chce robiť budúci školský rok Činoherný krúžok?" Trochu teatrálne som zdvihol ruku.
Nie som úplne talentovaný herec, nieto ešte režisér, ale myslel som si, že ten hendikep dokážem premeniť na výhodu; Bol by som hviezdou v ukazovaní, ako sa NEKONAŤ...
Divadlo je, najmä v krajine ako Thailand, rozhodujúca zložka jazykového vzdelávania.
S p. Ski, (vľavo ako dievča) ako šprt v náčrte, Mr. Chesterova nočná mora. Hral som v ňom šprt s rovnátkami. Podomácky vyrobený vonkajší držiak narobil na pódiu pri konzumácii plechovky koly nemalé problémy...
Thajskí študenti sú na rozdiel od svojich západných rovesníkov mimoriadne bojazliví. V Holandsku sú snáď celé symfonické orchestre kolegov, ktorí šalejú z neustále sa zvyšujúcej asertivity svojich študentov, ale tu si občas želám, aby študent zakričal: „Mees, neverím ti ani slovo, čo si hovorím tu."
Divadlo ako tréning asertivity v stredoškolskom vzdelávaní? Počítajte s tým! Zatiaľ čo vo väčšine západných krajín sú divadlo a dráma súčasťou učebných osnov z literárneho hľadiska, v Thajsku je dráma ideálne vhodná na to, aby sa študenti stali asertívnejšími a sebavedomejšími.
Magic, dievča s výnimočným hereckým talentom
Nedávno sa ma jeden thajský kolega spýtal: "Cor, nepracoval by si so svojou divadelnou skupinou na "Hamletovi" alebo niečom podobnom, alebo "Othello", niečo od Shakespeara?" Odpovedal som: „Keď spomeniem meno ‚Shakespeare‘, celý dramatický klub sa vyprázdni, a to oprávnene.“ Nechápavo sa na mňa pozrel a pokračoval v chôdzi.
Členovia Činoherného klubu sa na prvých hodinách dramatickej výchovy učia opäť chodiť, rozprávať, hýbať sa...tak ako bábätká. Len inak. Uvedomujú si, že motorika a hlas sú podstatnou súčasťou osobnosti a že keď ich zmenia, môžu sa stať inou osobou. Pretože o tom je herectvo.
Humor je o načasovaní, ako ma učia. Preferujú krátke skeče, napríklad z Monty Python, pre Thajcov exotická forma humoru. Absurdizmus je v Thajsku takmer neznámym fenoménom, kde humor obsahuje najmä veľa groteskných prvkov.
Tesne pred skúškami hry „Love Cats“, hry, ktorú som napísal o štekajúcich mačkách. Je zvláštne, že Činoherný klub vždy priťahuje oveľa viac dievčat ako chlapcov. Môže to súvisieť s tým, že túžba dievčat po sláve je väčšia ako u chlapcov…
Po piatich rokoch dramatických kurzov môžem s pokorou konštatovať, že moje hodiny fungujú. Nielen z hľadiska posilnenia postavenia študentov a odstránenia hanblivosti, ale aj z hľadiska vzbudenia záujmu o umenie, tanec a hudbu. Považujú to za oveľa vzrušujúcejšie ako počítačové hry. Možno konečne robím niečo dobré v tomto krutom svete...
Teraz pracujem na javiskovej adaptácii Denníka Anny Frankovej. V hlavnej úlohe sa predstaví Magic, štrnásťročná študentka z Činoherného klubu, ktorá sa neskutočne podobá na Anne (pokiaľ je to v Ázii možné).
Na mojich divadelných hodinách bolo aj 2 až niekedy 5-krát viac dám. Po tom, čo som bol šéfkuchárom reštaurácie, som začal hrať na javisku a potom aj pred kamerou. Mal som dobrých učiteľov a moja angličtina je dobrá. Zdá sa však, že máte väčšiu šancu získať prácu s titulom „magister“ ako talent tu v Thajsku.
V televízii vidím len chabú drámu alebo slabú palicu so zvukmi z 80. rokov
Čo thajskí komici často využívajú, sú slovné hračky. Moja thajčina je príliš zlá na to, aby som to zdvihla, ale moja žena sa pravidelne zdvojnásobí, keď komik s oceľovou tvárou niečo povie, často nasleduje krátka kotúľa na bubienku, vysoký hvizd a potom už dobre známe otočenie na činel. . Keď sa spýtam, čo je také vtipné, povie; nevieš to vysvetliť, nepreložiteľné.
Áno, ale kedy je to vtipné? Ak chcete rozosmiať Thajčana, musíte pochádzať z dobrých domov. Ale ak práve pustíte pohár koly do autobusu a všetko zaplaví uličku, pozerajú sa na vás so širokým úsmevom. Thajci si myslia, že je to fantastické!
Podľa môjho názoru je „Udon Taepanich“ hrdina ako „Hans Teeuwen“ podľa môjho názoru. Vidím, že má niečo špeciálne, aj keď okrem slovnej hry „chak-wauw“ z toho ničomu nerozumiem.
Dobre, thajská hračka.
Cudzinec vojde do cestovnej kancelárie a pýta sa dievčaťa pri pulte: คุณขายตัวใหมครับ Khoen khaai toea mai khrab? Dievča vstane a udrie ho do tváre. (smiech, bubnovanie)
Cudzinec mal povedať toa so stúpajúcim tónom, vtedy je: Predávate lístky? ale používa toea so stredným tónom a potom toea znamená „telo, telo“. Preto sa pýta: Predávate svoje telo? si kurva?
V skutočnosti už vtip nie je vtipný, ak ho musíte vysvetľovať.
Milý Peter, mb(. „Thajský humor“ ďalej. Kultúry väčšiny ázijských národov, s výnimkou Japoncov, sú založené na konkrétnom. Abstraktné myslenie je preto niečo, s čím majú ľudia veľké problémy (a to je stále opatrné ).Pojmy ako cynizmus, sarkazmus a satira sú tu preto neznáme. Preto treba byť v určitých situáciách s istými vtipmi opatrný, pretože by sa dali interpretovať doslovne. Relativizácia a zosmiešňovanie sa tu nevyskytujú a sú naopak, takéto vyjadrenia sa považujú za neslušné a necivilizované (a hlúpe), preto ten vtip o spodnej bielizni v televízii, pretože to nemôže ublížiť.
@Bert,
Spomínam si, že počas Thaksinovho režimu bol v televízii akýsi thajský „pľuvajúci obraz“ s bábkami, kde mal Thaksin hlavu, ktorá vyzerala veľmi podobne ako tehla, a množstvo iných TRT party bigwigov bolo zosmiešňovaných karikovaným spôsobom. Satira teda nie je úplne neznáma. Thajská verzia Hansa Teeuwena sa tu ale zrejme mohla spoľahnúť na malý potlesk, to je pravda.
Áno, samozrejme, vždy existuje výnimka, to je pravda. Vždy tu bude nejaký televízny tvorca, ktorý napríklad strávil dlhý čas v anglosaskej krajine a pre ktorého groš klesol. O Thajčanoch ako takých to však veľa nehovorí. Konkrétny myšlienkový svet Indonézanov viem ilustrovať lepšie ako Thajčanov, pretože pomerne dobre čítam, píšem a hovorím indonézsky jazyk Bahasa, a nie tak zložitou thajčinou. Príklad: slovesá „veriť“ a „dôverovať“ v malajčine nie sú dve slová, ale jedno; "percaya." Teraz sú tieto dva abstraktné pojmy „viera“ a „dôvera“ blízko, ale nie sú totožné. Ďalší abstraktný príklad: „možno“ a „pravdepodobne“ sú v podstate v rovnakej zátvorke, ale samozrejme nie sú rovnaké. Napriek tomu v malajčine existuje len jedno slovo: „mungkin“. Na rozdiel od toho existujú 3 slová pre konkrétne slovo „ryža“; „padi“, „podprsenky“ a „nasi“ (a možno ešte na jedno či dve zabúdam, pretože moja indonézska slovná zásoba začína byť trochu hrdzavá), pričom každé slovo označuje inú životnú fázu ryžového zrna. Neexistuje žiadna nuansa pre abstraktné pojmy, ale pre konkrétne. Tuším, že v thajskom jazyku to nebude veľmi iné.
@Bert,
"Mám podozrenie, že v thajskom jazyku to nebude veľmi odlišné."
Netuším, ale asi máš pravdu. Faktom zostáva, že to, čo je pre jedného smiešne, nevedie k ničomu inému ako zívajúcemu zívaniu pre iného v rámci rovnakej humornej kultúry. Niekedy sa hovorí, že Nemci nemajú vôbec zmysel pre humor (slovná hračka) a ja s tým súhlasím. Prvý nemecký stand-up komik sa ešte len nenarodil a keď sa chcú smiať, prizvú si Rudiho Carrella, aby povzbudil.
Napriek tomu som rád, že humor nie je univerzálny. Každá kultúra má svoje špinavé vtipy:
Poznáte tento kambodžský vtip?
Okolo lietajú dva komáre a zrazu začne husto pršať a oni sa rozhodnú uchýliť sa do slonej mačičky. Po daždi opäť vyletia a jeden komár sa pýta druhého komára; "Vieš, v čom sme sa práve ukryli?"
"Nie," hovorí druhý komár.
"No, v slonej mačičke"
"Preboha," hovorí druhý komár a napína svaly, "keby som bol vedel..."
Smrteľne zlý vtip, ale keď tento vtip poviete v kambodžskej spoločnosti, všetci sa váľajú po zemi a platia vám drinky po zvyšok večera. Krásny humor, khmérsky humor...
A toto je skutočný thajský, takmer šikmý vtip
Muž ide k lekárovi a povie mu, že po 3 rokoch manželstva stále nemá deti.
Dobre, hovorí doktor, potom musíme najprv skontrolovať vaše spermie. Tu je fľaša, daj ju tam a hneď sa vráť.
Po niekoľkých dňoch sa muž vráti s prázdnou fľašou. Čo to je, pýta sa doktor. No vidíte pán doktor, ja som to skúšala najprv pravou rukou a potom ľavou a oboma rukami, ale naozaj to nešlo. Zavolal som manželke, ale nefungovalo to. Pýtali sme sa suseda... Zapojili ste aj suseda, kričí nahnevane doktor. Áno, doktor, nikto z nás nemohol otvoriť fľašu, uzáver bol príliš tesný!
Nie nepríjemné slovo. Šikmé je v hlave poslucháča. Takmer všetky thajské vtipy sú také.
„Abstraktné myslenie je... niečo, s čím tu ľudia majú veľké problémy (...mierne povedané...)“ Tu? V porovnaní kde? Ako sa k tej pravde dostanete? Robil si si testy sám? Možno z knihy? Úprimne nám povedzte, ako ste k tomuto úžasnému konštatovaniu dospeli.
Wikipedia (eng.) „Thajsko“ hovorí, že priemerné IQ viac ako 27.000 98.4 thajských študentov je 108 av Nonthaburi dokonca XNUMX. Test IQ zahŕňa veľa abstraktného myslenia.
Cynizmus, sarkazmus a satira nepoznajú? Nezmysel. Počul som veľa cynických a sarkastických komentárov o farangoch (OK, a iných ľuďoch, ako sú politici a polícia). (Ale skutočne, rovnako ako v Holandsku, sarkazmus nie je veľmi cenený). Majú na to dokonca aj thajské slová! Wow!
Ďalej hovoríš, že nerozumieš tej „ťažkej thajčine“. Ako viete o tom sebaposmechu a perspektíve?